Rozhovor s Jankou Prekopovou

Janku poznám ešte z čias, keď som pracovala v školstve. Lepšie sme sa spoznali počas diaľkového štúdia na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici a mám na tie roky veľa úžasných a veselých spomienok.
Niekoľko rokov sme s Jankou neboli v kontakte a spojila nás až korona. Najskôr to bolo pár komentárov na fb a neskôr prišiel nápad, spojiť pár svojich priateliek z rôznych krajín a dopriať si pravidelné štvrtkové poklebetenie, aby sme mohli vzájomne pozdieľať ako to kde celé prebieha. A tak som oslovila aj Janku, momentálne žijúcu v Prahe a už skoro 3 mesiace sa spolu aj s ďalšími priateľkami spájame online. Je to nesmierne prínosné a inšpirujúce pre nás všetky a vždy sa na naše štvrtky veľmi tešíme :).

Poprosila som teda aj Janku P. o odpovede na moje štyri zvedavé otázky.

Keď sa Ťa opýtam, kto si, čo Ťa napadne ako prvé?

Manželka, matka, babička, riaditeľka MŠ, priateľka. Akčný človek, ktorý rieši veľa vecí so snahou pomôcť, zariadiť, vyriešiť , mať rád a vo všetkom vidieť to pozitívne.

Čomu sa aktuálne venuješ a ako prebieha Tvoja životná cesta?

Pracujem opäť ako riaditeľka materskej školy šiesty rok. V päťdesiatke som sa presťahovala do Prahy, aby som bola blízko pri synoch a mohla si užívať vnúčatá (sú v dojazde 20 min. od nás). A potrebovala som trochu zmeniť životný štýl. Pred presťahovaním som pracovala 9 rokov na Mestskom úrade, na odbore školstva. Rozhodnutie nebolo jednoduché, ale rodina vyhrala a neľutujem. Je pravdou, že pred sťahovaním som bola príliš aktívna (okrem metodického  a odborného riadenia 27 materských škôl, som viedla 1 europrojekt za mesto, občasne som vzdelávala na Metodicko-pedagogickom centre, písala som odbornú publikáciu a pôsobila som ako podpredseda Slovenského výboru OMEP, organizovala niekoľko súťaží a akcií pre celý okres, ale aj Slovensko). Tým aj vystresovaná, čo sa podpísalo aj na zdraví – získala som žalúdočné vredy a tam asi vznikol aj základ ďalšieho ochorenia, ktoré riešim dodnes, našťastie s úspechom. Ale po presťahovaní som svoje aktivity nemohla úplne ukončiť ako šokovú terapiu, preto som hneď prešla výberovým konaním na riaditeľku MŠ, vykonala som štátnu skúšku z českého jazyka, aby som tu mohla učiť a 3 mesiace po presťahovaní som bola zvolená do českého predsedníctva OMEP. Určite som spomalila, už to s prácou nepreháňam, viac času venujem rodine a tým aj sebe,

Na čo si v živote najviac hrdá?

Že si viem poradiť v každej situácii, že hľadám vo všetkom to pozitívne, že si dokážem uvedomiť aj svoje chybné rozhodnutia a poučiť sa z nich.
Že dokážem akceptovať ľudí, takých akí sú a nesnažím sa ich zmeniť. Že mám svoju najbližšiu rodinu nablízku. Že nás naši priatelia radi vidia a stále sa navštevujeme, i keď nás delí 550 km.

Čo je podľa Teba v živote najdôležitejšie?

Nepodliehať panike, mať ľudí rád, mať svoju rodinu, ktorú akceptuješ bez podmienok a dobré zdravie. A určite sa mi potvrdilo, že to, čo vysielaš iným, to sa Ti vráti.